Čierny kašeľ ( Pertussis )
Čierny kašeľ sa prejavuje typickým záchvatovitým kašľom trvajúcim aj 6 týždňov a dlhodobým uzdravovaním. Ochorenie bývalo v minulosti často sprevádzané mnohými komplikáciami, ako krvácanie do viečok, zápalom pľúc, zápalmi stredného ucha, ale aj zápalom mozgu.
Ochorenie sa najčastejšie prenáša z človeka na človeka vdychovaním vzduchu znečisteného baktériami chorého človeka.
Pred zavedením očkovania sa vyskytovalo na Slovensku 220 – 460 prípadov na 100 000 obyvateľov. Zvýšený výskyt sa zaznamenával v 3 – 4 ročných intervaloch. Po zavedení povinného očkovania v roku 1958 chorobnosť výrazne poklesla.
Od roku 2008 došlo k výraznému vzostupu chorobnosti na čierny kašeľ s maximom v roku 2010, kedy bolo hlásených až 1379 ochorení, chorobnosť 25,4 / 100 000 obyvateľov. Od roku 2011 došlo k miernemu poklesu chorobnosti, v posledných rokoch sa udržiava na približne rovnakej úrovni ( zhruba 17 -18 / 100 000 obyvateľov ).
Zvyšovaním chorobnosti na čierny kašeľ na Slovensku od roku 2008 došlo k posunu najvyššej vekovo-špecifickej chorobnosti zo skupiny 0 ročných na skupiny 15 -19 ročných. Slovensko preto zaviedlo v roku 2010 preočkovanie detí proti čiernemu kašľu v 13. roku života. V posledných rokoch sa vysoká vekovo-špecifická chorobnosť udržiava nielen v skupine adolescetov, ale aj vo vyšších vekových skupinách dospelých osôb, ktorí neboli pravidelne preočkovávaní a ich protilátky získané očkovaním v detstve postupne klesali. Netýka sa to iba Slovenska, ale aj ostatných európskych krajín.
Dojčatá sú počas 4- 8 týždňov po narodení chránené materskými protilátkami. U starších dospelých hladina ochranných protilátok s pribúdajúcim vekom klesá. Imunita po prekonaní ochorenia je celoživotná.
Najúčinnejšou špecifickou prevenciou je očkovanie.
Represívne opatrenia zahŕňajú izoláciu chorého a podozrivých z ochorenia ( väčšinou domáca izolácia ), mikrobiologické vyšetrenie osôb v kontakte s chorým, zvýšený zdravotný dozor v kolektíve do 21. dňa po izolácii posledného prípadu, ohnisková dezinfekcia.
Účinným liekom sú antibiotiká, ktoré významne znižujú výskyt komplikácií a tlmenie príznakov kašľa.
MUDr. Alžbeta Donovalová
epidemiológ RÚVZ Rožňava
Ochrana_deti_pred_ciernym_kaslom.pdf
MUMPS ( PAROTITÍDA )
Klinický obraz: postihnutie slinných a príušných žliaz – opuch žliaz –jednostranný alebo obojstranný ( často predchádza postihnutie podčeľustných a podjazykových žliaz ). Pred vlastným klinickým prejavom mumpsu je u človeka zvýšená teplota, bolesti svalov, celková slabosť, bolesť hlavy.
Komplikácie: zápal semeníkov, zápal mozgových blán, zápal kĺbov, zápal srdcového svalu, polyradikuloneuritída, transverzálny zápal miechy , porucha v mozočku zodpovedná za zosúladeie pohybov, trombocytopénia, poškodenie sluchu.
Riziko ochorenia a vážnych následkov:
• pred zavedením očkovania v SR bola priemerná chorobnosť po 450 z 100 000 (viac ako 20 000 prípadov ročne).
• postinfekčná encefalitída u 1 z 300 ochorení.
• Zápal semeníkov u 1 z 5 ochorení dospelých.
• hluchota 1/20 000 ochorení.
• úmrtie 1/ 3 000-10 000 ochorení
MUDr. Alžbeta Donovalová
epidemiolog RÚVZ Rožňava
ockovanie_plagat.pdf
Osýpky ( Morbili )
Osýpky patria medzi najzávažnejšie ochorenia detského veku. Ich závažnosť spočíva najmä v častých komplikáciách, ako sú zápal pľúc, zápal priedušiek spolu so zápalom pľúc, zápal mozgu a zápal stredného ucha. Pred zavedením očkovania proti osýpkam každoročne ochoreli a zomreli vo svete milióny detí. Napriek širokej dostupnosti očkovacej látky, zostávajú osýpky aj v súčasnosti vo svete, najmä v rozvojových krajinách, významnou príčinou chorobnosti a úmrtnosti detí. V roku 2005 bolo vo svete zistených viac než 20 miliónov ochorení a takmer 350 000 úmrtí, z toho 90% úmrtí bolo u detí do 5 rokov.
V Euroregióne Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) sa ochorenia vďaka viac než 40 ročnej dostupnosti a využívaniu očkovacej látky výrazne znižovali.
Pravidelné očkovanie detí proti osýpkam bolo na Slovensku zavedené v roku 1969. Celoslovenská zaočkovanosť proti osýpkam bola od zavedenia očkovania na veľmi dobrej úrovni. S výnimkou prvých piatich rokov vždy presahovala hodnotu 95 % ( do 95 % dostatočná kolektívna imunita ). Pri kontrole očkovania v roku 2013 zistený pokles – menej ako 95 %.
Pred zavedením očkovania chorobnosť na Slovensku dosahovala vysoké hodnoty 200-400 na 100 000 obyvateľov, ochoreli predovšetkým deti predškolského veku. Každoročne boli evidované desiatky úmrtí na osýpky. Zavedenie očkovania znamenalo postupný zvrat vo výskyte ochorenia u nás. Menší vzostup chorobnosti, ku ktorému došlo v rokoch 1991-1993 a 1997-1998 bol podmienený lokálnymi epidémiami v niektorých okresoch Východoslovenského regiónu, kde mali rozhodujúci podiel na šírení nákazy rómske deti, ktoré sa vyhli očkovaniu. V júli 1997 bola na území celého Slovenska nariadená kontrola očkovania proti osýpkam, s následným doplnením očkovania u neočkovaných alebo nedostatočne očkovaných detí. Vďaka uvedeným opatreniam došlo na Slovensku k prerušeniu šírenia infekcie vírusom osýpok už pred trinástimi rokmi. V ďalších rokoch boli evidované už len ojedinelé ochorenia väčšinou zavlečené zo zahraničia.
Na udržanie stavu eliminácie osýpok je nevyhnutné:
- pokračovať v pravidelnom očkovaní detí, dosiahnuť a udržať vysokú zaočkovanosť proti osýpkam
- aby každé dieťa, ktoré môže byť očkované, očkované bolo. Nesmie sa stať, aby zostala neimúnna skupina detí, pretože napriek priaznivej situácii existuje stále riziko zavlečenia nákazy zo zahraničia
- zabezpečovať efektívnu surveillance osýpok, t.j. sledovať a hlásiť výskyt akýchkoľvek vyrážkových ochorení s makulo-papulóznou vyrážkou a horúčkou a robiť laboratórnu diagnostiku každého podozrivého prípadu
- pri podozrení na osýpky okamžite zabezpečiť protiepidemické opatrenia vrátane okamžitého monitorovania zaočkovanosti kontaktov a imunizácie neimúnnych proti osýpkam.
Klinická charakteristika ochorenia
Klinický obraz zodpovedajúci osýpkam, t.j. generalizovaná vyrážka trvajúca viac ako 3 dni a horúčka viac ako 38°C, plus jeden alebo viaceré z nasledujúcich príznakov: kašeľ, nádcha, Koplikove škvrny, zápal spojiviek.
Obdobie nákazlivosti začína od prvého dňa pred začiatočnými príznakmi a končí do štyroch dní po vzniku vyrážky.
MUDr. Alžbeta Donovalová
epidemiológ RÚVZ Rožňava
Ružienka ( Rubeola )
Rubeola je miernejšie, menej nákazlivé ochorenie. Jej závažnosť spočíva v teratogénnom ( poškodzujúcom embryonálne tkanivo ) účinku infekcie vírusu rubeoly na plod. K prenosu infekcie z matky na plod dochádza najmä v prvých troch mesiacoch gravidity. Táto infekcia vedie k potratu, narodeniu mŕtveho plodu, alebo k pôrodu dieťaťa s tzv. kongenitálnym rubeolovým syndrómom (KRS), alebo k pôrodu zdanlivo zdravého plodu, u ktorého sa vrodená nákaza manifestuje v neskoršom živote poruchou zraku, sluchu či psychomotorickou retardáciou. KRS je významnou príčinou hluchoty, slepoty, mentálnej retardácie a srdcových chýb novorodencov.
Euroregión Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) v roku 2004 hlásil 294 054 ochorení na rubeolu a 17 prípadov KRS. Pozoruhodné epidémie vznikli v rokoch 2004 a 2005 v Holandsku s viac ako 500 ochoreniami, z toho 40 u tehotných žien. Následne bolo zaznamenaných 5 prípadov KRS s veľmi ťažkými manifestáciami plodu. Žiadna z týchto žien nebola očkovaná. Všetky patrili k ortodoxnej náboženskej skupine, ktorá očkovanie odmietala.
Proti rubeole sa na Slovensku začalo očkovať v roku 1982. Očkovali sa séronegatívne žiačky šiestych tried základných škôl, u ktorých neboli zistené protilátky proti vírusu rubeoly, čo chorobnosť výrazne neovplyvnilo. Až zavedenie pravidelného očkovania detí v druhom roku života viedlo k výraznému poklesu ochorení na niekoľko prípadov ročne a tiež k eliminácii KRS. Na tomto priaznivom efekte sa podieľalo aj očkovanie vnímavých prvorodičiek (ktoré nemali protilátky), v rokoch 1986-1990.
Vďaka pravidelnému očkovaniu je trend chorobnosti na rubeolu od roku 1986 dlhodobo klesajúci, výskyt ojedinelý a v posledných 5 rokoch nulový. Rovnako nebol v SR potvrdený ani jeden prípad KRS.
Na udržanie stavu eliminácie rubeoly a KRS je nevyhnutné:
- pokračovať v pravidelnom očkovaní detí, dosiahnuť a udržať vysokú zaočkovanosť proti rubeole
- aby každé dieťa, ktoré môže byť očkované, očkované bolo. Nesmie sa stať, aby zostala neimúnna skupina detí, pretože napriek priaznivej situácii existuje stále riziko zavlečenia nákazy zo zahraničia
Klinický obraz zodpovedajúci rubeole, t.j. náhly nástup generalizovanej makulo - papulóznej vyrážky a bolesti / zápalu kĺbov, lymfadenopatie alebo zápalu spojiviek.
Obdobie nákazlivosti: asi jeden týždeň pred objavením sa vyrážky a minimálne 4 dni po jeho začiatku.
MUDr. Alžbeta Donovalová
epidemiológ RÚVZ Rožňava
Preočkovanie dospelých proti tetanu a záškrtu
O povinnom očkovaní proti tetanu a záškrtu mnohí dospelí ani nevedia. To sa má robiť každých 15 rokov. Prvé preočkovanie dospelých sa odporúča vykonať vo veku tridsať rokov, potom každých 15 rokov.
V prípade, že dospelý nebol očkovaný viac ako 15 rokov a v jeho zdravotnej karte je záznam o predchádzajúcom očkovaní kombinovanou očkovacou látkou, stačí mu na obnovenie očkovania jedna dávka.
V prípade, že stratil dokumentáciu a neexistujú dôveryhodné údaje o jeho základnom očkovaní v minulosti musí byť očkovaný tromi dávkami.
Informujte sa u svojho zmluvného všeobecného lekára o dátume posledného očkovania a v prípade potreby dajte sa zaočkovať v záujme ochrany svojho zdravia ( tetanus ), ale aj vášho okolia ( záškrt ).
MUDr. Alžbeta Donovalová
epidemiológ RÚVZ Rožňava