28.04. – Svetový deň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
Problematika stresu súvisiaceho s prácou.
V našom živote je celý rad situácií, ktoré sú zdrojom stresu – ľudia okolo nás, rodina, peniaze a v neposlednom rade práca. V krajinách Európskej únie predstavuje stres spôsobený prácou druhý najčastejší zdravotný problém spôsobených pri práci, ktorý postihuje až 28% zamestnancov. Podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, stres pri práci zapríčiňuje viac ako štvrtinu dvojtýždňovej alebo dlhšej absencie v dôsledku zdravotných problémov spôsobených na pracovisku. Časté stresové situácie v zamestnaní uviedlo 57 % zamestnancov. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý realizovali pracovníci Úradu verejného zdravotníctva na deviatich pracoviskách v rôznych regiónoch Slovenska na súbore 1100 osôb v roku 2004. 71,5 % mužov a 60,6 % žien v ňom uvádza, že najvyššiu záťaž stresu pociťujú v zamestnaní. Z hľadiska veku ide o skupinu 25 až 44 ročných ľudí – teda o ľudí v najproduktívnejšom veku.
Stres je definovaný ako nešpecifická obranná reakcia organizmu, ktorá je objektívne zistiteľná podľa chemických a fyziologických prejavov tela. Je to náročná záťažová situácia, ktorá od človeka vyžaduje mimoriadnu aktivizáciu jeho autoregulačného systému. Ide v ňom o fyzikálny, psychologický nátlak, silné tlakové pôsobenie na organizmus, pod vplyvom ktorého sa mení nielen psychický, ale aj fyziologický stav človeka, pričom nedochádza k organickému poškodeniu orgánov a buniek. Takmer každý človek je vo svojom živote vystavený stresu. Stres však nerovnako dolieha na jednotlivcov. Závisí to od psychických daností človeka, ako aj od situačných faktorov. V rovnakej situácii môže jeden pracovník pociťovať stres, a iný nie. Stres pri práci vzniká vtedy, ak požiadavky pracovného prostredia presahujú schopnosť zamestnancov vyrovnať sa s nimi alebo kontrolovať ich. Stres nie je choroba, avšak ak je intenzívny a ak trvá istý čas, môže stres viesť k narušeniu psychického a fyzického zdravia. Práca pod tlakom môže zlepšiť výkony a poskytnúť uspokojenie, ak sa dosahujú ciele, ktoré predstavujú motiváciu. Avšak ak sú nároky príliš vysoké a ak je tlak príliš veľký, môže to viesť k stresu. Stres pri práci môže byť spôsobený zlým rozvrhnutím úloh, zlou organizáciou a riadením práce, vysokými pracovnými požiadavkami, ale aj šikanovaním a násilím na pracovisku. Hluk a teplota na pracovisku môžu takisto spôsobovať stres. Stres môže mať aj pozitívne účinky. Sami ste sa už určite stretli s tým, že vo vypätých situáciách naše telo reaguje efektívnejšie. Môže stáť za zlepšením našich výkonov a tvorivosti, alebo za uspokojením z dobre vykonanej práce. Ak však sú nároky príliš vysoké a tlak je príliš veľký, môžu sa následky stresu začať prejavovať negatívne – potením, bolesťami hlavy, depresiami, podráždenosťou, únavou, ale aj srdcovými ochoreniami a žalúdočnými vredmi. Stres spôsobuje aj vážne poruchy produktivity, kreativity a konkurencieschopnosti. To, kedy psychická záťaž a stres pôsobia pozitívne, alebo negatívne, vyplýva predovšetkým z momentálnych dispozícií zamestnanca. Existujú len dva účinné spôsoby ako sa brániť pred stresom. Prvý spôsob je vyhýbať sa stresovým situáciám, teda situáciám, ktoré nám stres spôsobujú. Druhým spôsobom je vycvičenie vlastného tela ako reagovať na tieto situácie. Nástroje na zvládanie stresových situáciu sú odlišné pre každú príčinu stresu. Dôležitým predpokladom redukcie stresu je identifikácia príčin stresu a ich odstránenie. Redukciu je možné dosiahnuť napríklad zaradením pracovníka na prácu, pre ktorú má najlepšie predpoklady, stanovovaním jasných pracovných cieľov, prerozdelením práce a znížením pracovného zaťaženia. K redukcii stresu vedie aj relaxácia, pozitívne myslenie, pravidelné cvičenie a vhodná strava.
Pred stresom neutečiete! Naučte sa ho preto zvládať a predchádzať mu.
Mgr. Štefan Roda – ved. odd. Preventívneho pracovného lekárstva a toxikológie
